O posolstve V. V. Putina Federálnemu zhromaždeniu RF

04.12.2014 Vladimír Putin oznámil svoje pravidelné každoročné Posolstvo prezidenta Federálnemu zhromaždeniu. (originálny prepis jeho prejavu: http://kremlin.ru/news/47173). To spôsobilo rozčarovanie u všetkých tých, ktorí s dôverou očakávali ďalšie objasnenia .

Problém je v tom, že oni nechápu že už nežijeme v ZSSR, kde sa na zjazdoch a plenárnych zasadnutiach jedinej vládnucej strany (najmä v dobe Stalina) na báze nejakej to vedeckej teórie, hoc aj neslobodne, ale predsa len verejne analyzoval aktuálny stav vecí v krajine a ohlasovali sa ciele a úlohy politiky štátu do budúcna.

V postsovietskom Rusku, kde štátna ideológia je zakázaná ústavou (článok 13.2), sú verejné deklarácie politikov:

• Buď nezmyselnými prázdnymi rečami, ktoré vychádzajú z princípu „jazyk bol daný človeku na to, aby zakryl absenciu vlastných myšlienok“
• Alebo vychádzajú z princípu, ktorý spomenul už Ch. M de Talleyrand – „jazyk bol daný človeku na to, aby skryl svoje myšlienky“, tento princíp dopĺňa ešte jeden výrok „kto vie ten pochopí, a kto nevie – je to jeho problém“

Zato, na rozdiel od ZSSR, v postsovietskom Rusku je tu možnosť prednášať všelijaké slová – slobodne, no aj nezodpovedne.

Rozpaky liberálov
Cirkevné rozpaky

Všeobecne vyjadrené rozpaky a odmietnutie Posolstva V.V. Putina Federálnemi zhromaždeniu vyjadrujú, že biblický projekt globalizácie zašiel do slepej uličky a sám sa stal „bobkom“, uvedomujúcim si že je ešte živý, zatiaľ čo je už mŕtvy a reálne sa rozkladajúci (ak použijeme jazyk M.Epštejna), a budúcnosť – tá je v Ruskom projekte globalizácie, ktorá neráta s právom na parazitizmus, tyraniu či otrokárstvo v akejkoľvek forme voči nikomu a práve preto je príťažlivá pre všetkých ľudí na svete.