A vyzerá to tak, že pred 20 rokmi 28.11.1995 — KSB prešla režimom parlamentných čítaní v dolnej komore, v Štátnej Dume. Prečo sa to stalo možným? — Len vďaka tomu, že vtedy vo vedení Dumy nikto nerozumel ničomu z toho čo prebiehalo. A o 20 rokov neskôr, KSB v podstate znova prechádza režimom parlamentných čítaní v Rade Federácie, ale… pomimo vedomie i referenta, aj všetkých členov Rady Federácie. A znova nikto nič nepochopil, pretože tento raz aj referent, aj členovia Rady Federácie ktorí schválili referát, boli využití bez ich vedomia. Ničmenej, Rada Federácie stojí pred voľbou, ako sa postaviť k tomu, čo ohlásil Kovaľčuk: drať sa do «elity» otrokárov? Alebo realizovať alternatívny projekt globalizácie, prakticky si dajúc aj odpoveď na otázku «čím sa banderlog, ktorý sa nestal Človekom odlišuje od toho, ktorý sa Človekom stal?» — Rada Federácie jasnú odpoveď nemá, ale automaticky — na osnove politiky niekoľkých posledných desaťročí — prvá odpoveď znie: treba sa predrať do globálnej «elity» otrokárov. — Hej, ale kto ich tam pustí? Komu tam budú potrební?

Ako sa to mohlo stať v našej ére všeobecnej gramotnosti a množstva «vedcov» vo všetkých sférach riadiacej činnosti? Vysvetlenie existuje u nášho Kozmu Prutkova — predchodcu VP ZSSR: 1) «Úzko špecializovaný odborník je podobný opuchline», 2) «filozof ľahko víťazí nad zármutkom minulým a budúcim, ale oveľa ľahšie býva porazený tým súčasným» — je to o neadekvátnosti gnozeologickej (poznávaco-tvorivej) kultúry (1.priorita zovšeobecnených prostriedkov riadenia). No akokoľvek by žurnalisti kričali: «Konšpirátori!!! Konšpirátori!!! Je to nevedecké» od tejto chvíle — 8.februára 2016 sa KSB stáva legitímnou z uhla pohľadu celej zákonodarnej moci oboch komôr RF.

Takže od februára 2016 možno de-facto brať vec tak, že KSB prešla režimom parlamentných čítaní v oboch komorách ruského parlamentu. Priznanie tejto skutočnosti de-jure — je len otázkou času. Pokúsime sa dať odpoveď na otázku: ako sa to mohlo stať v našej špecificky vzdelanej dobe?