A vyzerá to tak, že pred 20 rokmi 28.11.1995 — KSB prešla režimom parlamentných čítaní v dolnej komore, v Štátnej Dume. Prečo sa to stalo možným? — Len vďaka tomu, že vtedy vo vedení Dumy nikto nerozumel ničomu z toho čo prebiehalo. A o 20 rokov neskôr, KSB v podstate znova prechádza režimom parlamentných čítaní v Rade Federácie, ale… pomimo vedomie i referenta, aj všetkých členov Rady Federácie. A znova nikto nič nepochopil, pretože tento raz aj referent, aj členovia Rady Federácie ktorí schválili referát, boli využití bez ich vedomia. Ničmenej, Rada Federácie stojí pred voľbou, ako sa postaviť k tomu, čo ohlásil Kovaľčuk: drať sa do «elity» otrokárov? Alebo realizovať alternatívny projekt globalizácie, prakticky si dajúc aj odpoveď na otázku «čím sa banderlog, ktorý sa nestal Človekom odlišuje od toho, ktorý sa Človekom stal?» — Rada Federácie jasnú odpoveď nemá, ale automaticky — na osnove politiky niekoľkých posledných desaťročí — prvá odpoveď znie: treba sa predrať do globálnej «elity» otrokárov. — Hej, ale kto ich tam pustí? Komu tam budú potrební?
Ako sa to mohlo stať v našej ére všeobecnej gramotnosti a množstva «vedcov» vo všetkých sférach riadiacej činnosti? Vysvetlenie existuje u nášho Kozmu Prutkova — predchodcu VP ZSSR: 1) «Úzko špecializovaný odborník je podobný opuchline», 2) «filozof ľahko víťazí nad zármutkom minulým a budúcim, ale oveľa ľahšie býva porazený tým súčasným» — je to o neadekvátnosti gnozeologickej (poznávaco-tvorivej) kultúry (1.priorita zovšeobecnených prostriedkov riadenia). No akokoľvek by žurnalisti kričali: «Konšpirátori!!! Konšpirátori!!! Je to nevedecké» od tejto chvíle — 8.februára 2016 sa KSB stáva legitímnou z uhla pohľadu celej zákonodarnej moci oboch komôr RF.
Takže od februára 2016 možno de-facto brať vec tak, že KSB prešla režimom parlamentných čítaní v oboch komorách ruského parlamentu. Priznanie tejto skutočnosti de-jure — je len otázkou času. Pokúsime sa dať odpoveď na otázku: ako sa to mohlo stať v našej špecificky vzdelanej dobe?
Zakaj vsi testi, filtri in kontrole kontrolnih organov niso razkrili Stalinovih pravih prepričanj?
Eden od vidikov odgovora na to vprašanje je, da iz položaja “današnjega” dne ni mogoče ustrezno oceniti nosilca pogleda na svet “dan po jutrišnjem” dan. Poleg tega, da bi odgovorili na to vprašanje, je treba razumeti, kaj se dogaja na vrhu močne piramide med klani po tem, ko gredo gor? – Začne boj klanov za monopolni obstoj na tem vrhu …
Taxi boj za oblast na vrhu piramide, pod določenimi pogoji, načeloma lahko vsakdo, in glavni pogoj za učinkovito krmilo – ne sme biti član klana, ki ni tako enostavno, kot se morda zdi na prvi pogled, saj je “filtri” sprejem na vrh moč piramide izpolnjevanje tega pogoja v boju za oblast – pravilo: klan psihologija je tako, da na vrhu ponavadi push svoje “šest”, povprečnost, ki bi zagotavljala, da se manipulira, namesto “nevtralna” in, še bolj pa – ne dei nost neodvisni. Stalin je na kratko opisana in simbolično, ne le, ko je opravil te “filtre”, vendar je bilo jasno, da je treba iti skozi te filtre, brez poškodb zase in za zadeve, ki služi – vest.
Vladar – razsodnik – ima svojo lastno svobodo delovanja, ki je nedostopen članom klana, seveda pa tudi njegove omejitve. Z uporabo svojega edinstvenega položaja lahko razsodnik prestreže kontrolo obrobja GP in klanov njegovih nadzorovanih. V prihodnosti bo vse postavljeno predvsem z moralo takšnega vladarja, to je z razvojem svoje vesti in šele nato s pomočjo njegovega intelekta. To je zunanji manifest konceptualne moči Stalina, ki ni dostopen razumevanju periferije GP, niti klanov, ki jih nadzira. Predvsem pa njihovo razumevanje na voljo popolne funkcije nadzora, in zaradi nje – pojav konceptualne moči, kot najvišji ravni vnutrisotsialnoy moči v družbi. Zato je ideja o globalni konceptualni moči za njih nedostopna.
Določbe o ekskluzivnosti za razsodnika, ki je – najbolj popolna slika spekter interesov, in je, zavedali ravnotežje interesov izpolnjujejo, lahko te informacije uporabijo bodisi v interesu klanov, ki so ga dvignile, ali v interesu celotne družbe. To pomeni, da lahko doseže svoje cilje z uporabo klane virov, ki deluje tudi kot GP, vendar z eno pomembno razliko: njegova dejavnost bo imela podporo od zgoraj, in SE – ne. Zakaj? Vladar – razbremenjeni sodnik (če deluje v interesu razvoja celotne družbe) prejme to podporo; če deluje v interesu klanov proti interesom razvoja družbe – ne. Tu je odgovor: zakaj Stalin v najtežjih okoliščinah – vse izkazalo, medtem ko je Hruščov, Brežnjev, Andropov, Gorbačov, Jelcin – kot pod pogoji ugodnejši in iste parole in obljube – zagotoviti svobodo in pravičnost – ne dobijo ničesar. In tukaj je odgovor na vprašanje: zakaj je GP ločen od zgornjega dela crowd- “elitistično” piramide?
O prirodzenom, no „zabudnutom“ spôsobe chápania človekom Pravdy Života
Dialektika a postoj k nej sú pomerne významnou témou, nakoľko história celého 20. storočia bola predovšetkým odzrkadlením pokusov vyriešiť životné problémy národných spoločenstiev i celého ľudstva na základe filozofie, ktorá dostala názov «dialektický materializmus». A kým nebude táto skúsenosť prehodnotená adekvátne vzhľadom na svoju pravdivú podstatu a úlohu v dejinách ľudstva, tak zdedené chyby filozofickej vedy z minulosti, a tiež chyba pohŕdania nutnosťou pestovať v ľuďoch zručnosť pravdoverného analyzovania Života — budú zárodkom nevyhnutných nešťastí, pretože podľa toho ako analyzujeme Život, tak sa v ňom aj správame, pričom mnohonásobne žneme plody činov jak našich vlastných, tak aj činov našich predkov, odovzdávajúc takto nevyhnutnosť žatvy plodov našej sejby — potomkom.